Duben 2010

Paddy alias JPM na Slovensku!!!

3. dubna 2010 v 19:03 | twiiity |  Paddy
Ahojte moje krásne! Ja som len nedávno zistila, že náš ex-Patriček bol na Slovensku. Vy všetky ste to vedeli, len ja nie :D No hanba mi... Ale vďaka FB som sa to dozvedela a Zuzu aj Katka mi poslali report... Okrem toho mi kamarát našiel o tom nejaký článok, tak vám to sem všetko pekne krásne dám a môžete si čítať :) Všetky tri sú fakt super!! Prajem príjemné čítanie, snívanie a k tomu všetkému nádhernú Veľkú Noc, príjemné sviatky, hlavne si oddýchnite. Veľa šibačov a vody vám priať nebudem, lebo predpokladám, že vám to praje každý a navyše je to tá časť sviatkov, ktorú my baby asi až tak nemusíme ;)

Článok z internetu: ZDROJ

Exlíder Kelly Family v Petržalke

Pamätá si ešte niekto z vás na Kelly Family? Spomeniete si na jedného z jej najmladších členov Paddyho, z ktorého začiatkom 90. rokov odpadávali slušné húfy fanúšičiek?

Paddy Kelly

Práve on sa totiž tento týždeň sčista-jasna objavil na Slovensku. Niekdajší spevák multigeneračnej rodinnej skupiny prišiel do bratislavskej Petržalky, aby tu odslúžil omšu k blížiacej sa Veľkej noci. Medzičasom totiž vstúpil do rehole a stal sa mníchom, odvtedy začal vystupovať pod novým menom, John Paul Mary. Ako hovorí, v hviezdnej kariére vraj nenašiel naplnenie, jeho duchovná prázdnota bola taká veľká, že sa ocitol na pokraji samovraždy. Psychické problémy mu pomohol prekonať až vstup do mníšskeho rádu.

Dnes cestuje po svete a spieva ďalej, ibaže v kostoloch, bez svojej početnej rodiny a celkom inú hudbu, než kedysi. Niekoľko modlitbových večerov prišiel odslúžil aj na Slovensko. Jeho prvou zastávkou bol jeden z petržalských kostolov, následne sa presunul, aby svoj príbeh vyrozprával veriacim v Žiline.



Report od Zuzu:

25.03.2010, štvrtok ráno, ako vždy idem do práce. Ani množstvo roboty, ktorá tam na mňa čaká, mi neberie radosť na večernú "ceremóniu". Všetky kolegyne už boli informované a o16:00 sa s nimi lúčim. Rýchlo idem domov a prezliekam sa z pracovného oblečenia, trošku upracem byt, zagratulujem sestre k narodkám a tá spolu so mnou ide do Petržalky. Samozrejme ona za svojím milovaným a ja za JPM. Prekliate to sídlisko, vždy keď tam idem...stratím sa :P . Našťastie som si na papierik napísala spoje a zastávky prestupov. Kostol vidieť už z diaľky a celkom sa aj teším, lebo je to už nejaký ten rôčik, čo som tam nebola.

Všade okolo množstvo ľudí. 18:10 vchádzam dnu a hneď si sadám do štvrtého radu ...práve začala sv. omša. Po skončení sa vyprázdnili stoličky v prvom rade a tak neváham a sadám na prvú voľnú stoličku. Výber bol jasný....bola hneď pri všetkých tých hudobných nástrojoch. Kňaz nás informuje o programe a predstavuje vzácnu návštevu (všetci vieme koho) v sprievode anglicky hovoriaceho kňaza. AHOJ bolo prvé slovo...a ten jeho sladký úsmev. Počas večera nasledovalo ešte zopár slovenských slov, ktoré mu našepkávala tlmočníčka. Šedý hábit, ruženec, chudé rúčky...presne ako z fotiek. Samozrejme nasledovala prosba nefotiť a nenatáčať, ale iba malá menšina, a ja v nej, sme to rešpektovali. Hovoril anglicky, pomaly a zrozumiteľne, takže tá tlmočníčka, čo to tam prekladala mi bola zbytočná :). Po niekoľkých slovách nasledovala pieseň "party time" , pri ktorej to pekne roztočil... Jeho svedectvo, ktoré už hádam aj všetci poznáme, spestrili ďalšie piesne a samozrejme párkrát otče náš a zdravas...Rozdali sa ružence, ktoré nám farár posvätil a tiež sviečky, ktoré sme zapálili pri piesni oslavujúcej pannu Máriu. Tiež si so sebou doniesol jahniatko (baránka) :) ako súčasť svedectva. Na scénu ho privítal slovami: "Pán ku mne prišiel tichúčko ako toto jahniatko" a mladý muž priniesol jahniatko, ktoré začalo bliakať na celý chrám....Vzal ho do náruče, nežne pohladil a povedal " ...ale Pán prišiel tichšie ako ty..." . Všetci sa smiali. Dal nám ho pohladiť a pri hladení som sa dotkla jeho ruky, ktorá bola jemná a teplá. Prvá časť svedectva sa blížila ku koncu a nasledovala mládežnícka sv. omša. Ani neviem ako sa pri mne ocitla ešte jedna stolička so staršou pani. Keď sa tá zlatá pani rozhodla ísť na spoveď, náš mních si na tú stoličku zasadol. Uvolnil miesto farárom, ktorí celebrovali (ak sa tomu hovorí inak...sorry) omšu. Skoro som nedýchala. Všetci sme sa modlili a mne pri uchu znel "anglický preklad" v podaní nášho mnícha. Modlil sa zo zatvorenými očami, ruky pevne zopnuté na hrudi...vyžaroval z neho úžasný pokoj a spokojnosť. Pri pri slovách farára "dajte si znak pokoja" nám dokonca podal ruku. Aké to bolo úžasné ani nemusím písať.... :))) Keď bol otočený chrbtom, krátke vlasy odhalili dve jazvy na hlave...bol zrejme živé dieťa, ako ja :D

Po skončení omše sa postavil a pokračoval vo svojom svedectve. Spievalo sa, tlieskalo sa, poniektorí plakali (ja tiež) a potom sme sa aj zasmiali...bol to skrátka krásny večer. A som rada, že z pôvodných troch hodín, sa to pretiahlo na štyri. Bolo 23:09, keď sa s nami oficiálne rozlúčil. Odovzdala som papierik s menom a emailom, hodila pár eur do košíčka a utekala na posledný autobus. Na zastávke stál len jeden mních, ktorého som videla aj v kostole. Ten mi zvestoval, že môj autobus práve "ušiel"...tiež sa ho snažil chytiť, ale márne. Tak sme tam ostali sami dvaja (ja a brat Peter) a nočný spoj v nedohľadne, o taxíku ani nehovoriac (aj tak by som naň nemala). Spolu sme sa vybrali na inú zastávku....ale cestou nám na aute zastavil jeho bývalý sused. "Chvála Bohu" obaja sme nahlas zajasali. Zviezol nás len ku kapucínskemu kláštoru v centre mesta, kde bolo "sídlo" brata Petra. Bolo mu ľúto nechať ma čakať na nočák 39minút a tak vzal "kláštorné auto" a odviezol ma domov....Bola som rada, že to tak dobre dopadlo. Čo nasledovalo doma...to už také super nebolo, ale stálo to za to.



Report od Katky:

Modlitbový večer s bratom JPM


Piatok 26.3.10, bol pre mňa deň s veľkým D. Konečne som mala možnosť na vlastné oči vidieť svoju platonickú lásku z pubertálny liet. Nevedela som, čo od toho môžem očakávať, pretože som dúfala, že keď ho niekedy v živote uvidím, bude to za iných okolností a na úplne inom mieste. Šla som však za splnením svojho sna.
O 15.31. sme sa s kamarátkou Katkou stretli v autobuse MHD
a šli sme na vlak smer Žilina. Cestou sme kvákali o tom, že tomu ani nemôžeme uveriť , kam nás naše nohy nesú. V Žiline sne sa na stanici stretli ešte s Lenkou, ktorá vážila cestu až z ďalekého východu, len aby ho videla. Vďaka jej bratovi, sme sa nakoniec dostali na miesto konania kostol Sedembolestnej Panny Márie, moderný a veľmi priestranný kostol. Vstúpili sme doň asi hodinu pred vystúpením Brata Johna Paula Maryho. Akurát začínala omša- krížová cesta a tešili sme sa, že je tam plno voľných lavís a dokonca aj predné miesta. No aké bolo naše sklamie, keď sme si na všetkých tých laviciach všimli nápisy RESERVÉ. Keď sme sa pokúsili usadiť sa na jednu z tých lavíc, akoby sa nič nedialo, prišla za nami jedna z organizátoriek(alebo také dačo) a vyhnala nás s tým, že to sú vyhradené miesta pre birmovancov. Lenka sa však nedala odbyť, snažila sa jej oponovať s tým, že to nie je fér, ona je z ďaleka a pod. Neuspeli sme, no počas tej krížovej cesty sme ostali, v lavici. Po nej som sa ja s Katkou vybrala na balkón, že aspon budeme mať dobrý výhľad. Lenka však ostala dole a strategicky sa premiestňovala zo zadných lavíc a nakoniec sa usadila v prvej, rovno pred miestom, kde mal o chvíľu vystúpiť ON. Čakali, sme, že ju o chvíľu odtiaľ vyhodia, pretože začali nastupovať birmovanci. No tá organizátorka zahlásila: " DOBRÁ SPRÁVA, TIETO MIESTA SÚ VOĽNÉ." V tom momente sme s Katkou vystrelili zo svojich miest, ani Usain Bolt by nás nebol dohonilJ, čo sme tak trielili usadiť sa k Lenke. Leni, ešte raz veľká vďaka, že si nám držala to miesto. Chvíľu na to, konečne pred nás predstúpil ten, na ktorého sme toľko čakali. Výrazne pochudnutý, ale nevidela som ešte človeka, z ktorého by vyžarovalo toľko pozitívnej energie, ako z neho. Pri jeho pozdrave : " Ahoj, Žilina", som nevychádzala z údivu, ako čisto to povedal. Jeho piesne (nebudem vypisovať, ako sa volali), striedané s modlitbami, sa do mňa vrývali až do špiku kosti. Najväčší dojem na mňa urobili Party TimeThanking Blessed Mary. Myslím však, že najviac ma oslovilo to jeho povestné svedectvo. Všetko to vo mne vyvolávalo nespútanú búrku pocitov, aj keď boli iné ako som čakala. Nútili ma uvažovať a mnohých veciach. Čakala som, že budem šalieť ako nejaká puberťáčka, veď predsa "Paddy", stojí rovno predo mnou a už asi v živote sa k nemu tak blízko nedostanem. No na moje prekvapenie som to všetko prežívala s kľudom, pokorou a nechala som sa unášať tým duchovnom (aj keď som neveriaci človek) a pozitívnou energiou, ktorá bola všade naokolo. Jediným rušívým momentom, bola jedna dievčina, sediaca vedľa nás, ktorá sa správala presne tak, ako som si myslela, že sa budem správať ja. Pri záverečnej adorácii(doteraz som nevedala, čo to je) sa mi tisli slzy do očí. Jednak z toho, ako krásne a čisto spieval: "Ježiš, dôverujem Ti"
a jednak z toho, že to bol nádherný a asi naduchovnejší zážitok toho večera. Donútilo ma to uvažovať o viere, ale napokon aj tak zvíťazila racionálna stránka môjho ja.

Toľko k mojím postrehom z tohto nezabudnuteľného večera.

PS: Leni, Katka, bolo mi potešením, že som toto všetko mohla prežiť s Vami.

PS1: Zuzu, aj keď sa Brat JPM nedotkol mojej dlane, ako Tvojej, dotkol sa môjho srdca a ducha a to mi stačí.:)
(aj tak Ti to budem závidieť- chichichi)