Listopad 2009

Online reťazový Kelly príbeh

9. listopadu 2009 v 12:10 | Kellys |  Príbehy
A je to tu! Keďže ste v ankete väčšina hlasovali za to, aby bol reťazový príbeh o Kellys, tu je prvá časť. Napísala ju Katka (Kellys) a my ostatní na ňu budeme nadväzovať. Nie je určené, akým smerom sa má príbeh uberať alebo o čom má byť hlavný dej. Ten sa bude meniť v závislosti od toho, kto čo napíše. Fantázii sa medze nekladú, takže kľudne píšte, vymýšľajte, vtipkujte, čo vám len napadne. Je len jedna podmienka: príbeh sa musí týkať Kellys - tak, ako ste si to želali :) Jednotlivé vety píšte do komentárov. Nemusíte písať celé úryvky či odseky, stačí jedna-dve vety :) Takže sem dávam úvod a môžte sa pustiť do písania! :) Som zvedavá čo z toho vznikne ;)

PS: Pod záhlavím stránky je priamy odkaz na príbeh, aby ste sa nemuseli preklikávať ;)


Crrrrrrrrrrrrrrrn. "Konečne prázdniny", hovorila som si, keď som začula záverečné zvonenie tohoto školského roku. Jediné, čo mi kazilo radosť z prázdnin, bola povinná štvortýždňová dovolenka v Čechách s rodičmi. Bola však už posledná. Budúci rok maturujem a už ma naši nebudú do ničoho nútiť. Budem nezávislá.

Brother, Brother 8. časť

2. listopadu 2009 v 22:01 | Kellys |  Príbehy
O niekoľko hodín som sa prebrala v nemocnici. Zbadala som, ako Patrick sedí na kresle vedľa postele a spí. "Patrick", prihovorila som sa mu. V momente sa prebral a prisadol si ku mne na posteľ. "Ahoj láska, ako sa cítiš? Bolí Ťa niečo? Mám zavolať lekára, alebo sestru?" "Čo sa stalo?", znela moja otázka a snažila som sa prísť na to, prečo som tu. "Ty sa na nič nepamätáš?", skľúčene na mňa pozrel. "Prepadli Ťa kúsok od nášho domu. Lekári tvrdia, že si mala šťastie, že sa Ti podarilo dostať k nám. Polícia to už vyšetruje ako......", nedopovedal. "Čože???", chcela som vykríknuť, no hlas sa mi zlomil a oči sa zaliali slzami. V mysli sa mi totiž vybavil obraz toho grázla, ktorý mal všetko na svedomí. "Neboj sa láska moja, budeš v poriadku, prekonáme to", snažil sa ma upokojiť a silno ma objal. "Chcem byť sama", odstrčila som Patricka od seba. "Prosím, neodháňaj ma teraz od seba, chcem byť pri Tebe", zúfalo ma prosil. "Nechaj ma samú, teraz nechcem nikoho vidieť, rozumieš", otočila som hlavu na opačnú stranu. "Prosím", zúfalstvo v jeho hlase narastalo. Ani som sa však na neho nepozrela. Po chvíľke to vzdal a odišiel. Určite upozornil aj personál na to, že som sa prebrala, pretože sa na mňa v zápätí prišiel pozrieť lekár. Povedal mi to isté, čo Patrick. Ubezpečoval ma, že budem v poriadku, no musia si ma tu ešte pár dní nechať, pretože som vraj stratila veľa krvi. Chcel za mnou poslať aj psychológa, no ja som odmietla. Cítila som, že sa stým musím vyrovnať sama. Na druhý deň za mnou prišiel Patrick. Videla som na ňom, že nespal celú noc. Bol unavený a smutný. "Ahoj miláčik, ako Ti je? Ako si sa vyspala?", boli jeho prvé otázky, po ktorých sa ma snažil pobozkať. Odtiahla som sa a jeho to zaskočilo. "Mám odísť?", spýtal sa potichu. "Nie, ostaň pri mne. Len mi daj čas prosím." "Samozrejme, máš toľko času, koľko len budeš chcieť ,láska. Ľúbim Ťa." " Ďakujem. Aj ja Teba." "Prečo si mi nedala vedieť, že prídeš, mohol som Ťa prísť vyzdvihnúť na letisko." "Chcela som Ťa prekvapiť a takto to dopadlo. V práci som dala výpoveď. Už som nevládala znášať tú diaľku a ten pocit samoty, keď si nebol pri mne. Povedala som si, že si nájdem nejakú prácu tu, aby sme mohli byť spolu." " To myslíš vážne? Ani nevieš, aký som rád, že budeme spolu. Myslím, že aj Angelo sa poteší, aspon nebude musieť počúvať moje citové výlevy. Inak mám Ťa od neho aj od Kiry pozdravovať, robia si o Teba starosti." "To je od nich milé, ďakujem. Povedz im, že budem v poriadku, asi zajtra ma prepustia. Dnes ešte príde za mnou vyšetrovateľ. Nechce sa mi s ním moc hovoriť, no nevyhnem sa tomu." "Neboj sa, budem pri Tebe." Pohovor s vyšetrovateľom prebehol celkom rýchlo, no nebolo to dvakrát príjemné, spomínať na tú hrôzu, čo som prežila. Uisťoval ma, že toho maniaka určite nájdu, pretože som im poskytla presný popis tváre, na ktorú nikdy nezabudnem, aj keď by som to tak veľmi chcela. Nasledujúci deň ma prepustili a Patrick ma odviezol do ich domu. Vo dverách som sa zvítala s Angelom a Kirou. "Ahoj, ako sa máš. Rád Ťa vidím", podával mi ruku Angelo. "Ďakujem, ujde to", odpovedala som. "Toto, je Kira, moja manželka." "Teší ma, že Ťa spoznávam", usmiala sa na mňa. "Aj mňa veľmi teší", opätovala som úsmev. Bola som rada, že ma tak milo prijali. Cítila som sa u nich príjemne. Po večeri som sa pobrala do postele, doľahla na mňa únava z náročného dňa. "Dobrú noc miláčik, dúfam, že sa Ti bude snívať iba o mne", hovoril Patrick, keď ma ukladal do postele. Chystal sa odísť, no zadržala som ho: "Ostaň tu so mnou, prosím, nechoď preč." Ľahol si ku mne a zaspali sme ani neviem ako. Ráno ma prebudil Patrick, keď mi doniesol raňajky do postele. "Dobré ráno spachtoško, dúfam, že si sa dobre vyspala. Volali z polície, vraj majú podozrivého a máš prísť na identifikáciu." Predomnou sa vynorila tvár toho sviniara začala som sa chvieť od strachu. Patrick si to všimol a objal ma : "Som pri Tebe, už Ti nik neublíži."

Anketa - príbeh

1. listopadu 2009 v 14:13 | twiiity |  Iné
Ahojte! S Kellys (Katkou) sme sa rozhodli, že urobíme reťazový príbeh. Určite viete, o čo sa jedná. Napíšeme nejaký začiatok, na ktorý budete vy nadväzoovať... stačí jednou alebo dvoma vetami... Bol to vlastne Katkin nápad, takže minimálne začiatok bude mať v réžii ona :) Lenže na to, aby mohla začať, potrebuje od vás vedieť, či chcete, aby sa príbeh týkal Kelly Family alebo to môže byť príbeh o HOCIČOM. Na to vám sem dávam anketu, v ktorej prosím zahlasujte, aby sme sa vedeli rozhodnúť. Počkáme na niekoľko hlasov (takých 15-20) a potom začneme s príbehom. Takže čím skôr sa zaplnia hlasovacie políčka ankety, tým skôr začneme s príbehom :) Ja sa naňho veľmi teším, a vy?? :)

Anketu nájdete pod týmto článok :)