I love you forever... 6. časť

11. února 2009 v 23:10 | twiiity |  Príbehy
Navečer som sa rozhodla ísť sa prejsť. Po krátkej prechádzke som si sadla na "naše" schody vedúce na pláž. Slnko pomaly zapadalo, na pláži bolo už len zopár ľudí. Sedela som tam dosť dlho, len som pozerala pred seba nevnímajúc, čo sa okolo mňa deje. Rukami som si objímala nohy skrčené v kolenách, keď ma zo smutného zamyslenia prebral Paddyho pozdrav: "Ahoj." Strhla som sa, keď si práve sadal vedľa mňa. Pozrela som naňho. Našťastie bol sám. "Ahoj," odpovedala som. Zrazu som mala po celom tele zimomriavky. Skúmavo sa na mňa zahľadel a ja som sa trochu odvrátila. Bola som trochu nervózna, čo sa mi v jeho prítomnosti zatiaľ nestalo. "Čo sa stalo?" spýtal sa, keď si všimol, aká som nesvoja. Len som pokrútila hlavou a zadívala sa na odhodený kelímok od džúsu, ako by to bola tá najzaujímavejšia vec na svete. Nechcela som sa mu pozrieť do očí, no aj tak som na sebe cítila jeho pohľad. "Viki, pozri sa na mňa," povedal a chytil ma za rameno, aby si ma trochu natočil k sebe. Vedela som, že odpovedi sa nevyhnem, no aj tak som ešte chvíľu odolávala jeho otázkam. Videla som na ňom, že má obavy z toho, čo sa mi asi tak mohlo stať. A možno aj tušil, čo to bolo. "No tak mi už konečne povedz, o čo ide. Prosím," naliehal na mňa. Smutne som sa naňho pozrela. V zapadajúcom slnku mal krásne prežiarené oči, jeho pokožka mala zlatistý nádych a jemný vánok sa mu pohrával s vlasmi.

Pri tom pohľade mi silno zovrelo srdce a sklonila som hlavu. Po chvíli ticha som zo seba konečne dostala: "Včera keď ťa tá baba zavolala von a ty si súhlasil... nebolo mi to jedno. Viem, vravela som, že mi to nevadí, ale... strašne som sa bála, že ťa stratím. Zrazu sa ma zmocnilo toľko pocitov... cítila som sa tak trochu zradená. Paddy, ja... ja som žiarlila..." Pozrela som naňho, no hneď som sa zahľadela na schody pred seba. Chvíľu nič nehovoril, keď ma zrazu chytil okolo pliec a pritiahol si ma k sebe. "Moja..." zašepkal. Ešte nikdy ma tak neoslovil. Hlavu som si položila na jeho plece a zavrela som oči. Znovu som ich otvorila, keď začal hovoriť: "Veľmi ma mrzelo ako som sa včera k tebe zachoval. Celé som to pochopil až neskôr, keď som si s tou babou nemal čo povedať. Dúfal som, že možno ešte nie je neskoro, že až vtedy som si uvedomil, ako mi chýbaš a že som urobil chybu, keď som večer nestrávil s tebou." Trochu silnejšie ma stisol a pokračoval: "Nemusíš sa báť. Nikdy ma nestratíš. Som tu vždy pre teba. Nikto ťa nemôže nahradiť, pretože s nikým som neprežil toľko, čo s tebou." To boli presne tie slová, ktoré som práve potrebovala počuť. "Len ty si bola tá, s ktorou som vyrastal a vyrástol, len ty si tu bola vždy, keď som to potreboval... a... len pri tebe môžem cítiť to, čo cítim práve teraz..." Jemne ma chytil za bradu a nadvihol ju, aby sa mi mohol pozrieť do tváre. Hľadeli sme si do očí a mne sa bláznivo rozbúchalo srdce. Pohladil ma po tvári a ja som cítila, že sa mu mierne chveje ruka. Keď sa jeho tvár začala približovať k mojej, trochu som znervóznela. Začali ma napĺňať krásne pocity, bolo to také silné, až som mala pocit, že vybuchnem. Vtedy sa naše pery spojili. Zavrela som oči, aby som si mohla vychutnať náš prvý bozk. Bol tak sladký. Aj on aj ten bozk. Bolo to nádherné a veľmi intenzívne. Želala som si, aby táto chvíľa trvala večne. Jeho pery boli tak jemné a teplé, plné citu. Nežne som ho chytila za hlavu a opätovali sme si ďalšie romantické bozky. Strach, ktorý sa ma dovtedy zmocňoval, zrazu zmizol. Už ma netrápilo žiadne včerajšie dievča, ani moje predošlé zúfalé predstavy. Boli sme tam len on a ja. Teraz nič iné nebolo dôležité. "Milujem ťa..." zašepkal, keď sa mi znovu pozrel do očí. "Nechápem ako je možné, že som si to neuvedomil už skôr." "Nič nehovor..." priložila som mu na pery prst na znak, aby mlčal. "Aj ja ťa milujem, Paddy..." Pozrela som naňho a on vedel, že nemusí nič vysvetľovať. V tej chvíli sme obaja všetko pochopili. Zrazu sme vedeli, že sme sa ľúbili už dávno predtým, len sme si to nemali ako uvedomiť. Až teraz, keď sa objavilo to dievča. Vlastne som jej bola napokon vďačná za to, že vôbec existuje. Ešte dosť dlhú chvíľu sme tam v objatí sedeli, a pozorovali, ako aj posledné slnečné lúče zapadajú za obzor. Boli sme šťastní, že sme spolu, usmievali sme sa na seba a bozkávali sa až kým sa úplne nezotmelo. Bol najvyšší čas pobrať sa domov. Cestou sme sa držali za ruky a ja som si až teraz všimla, aké ich má jemné. Odprevadil ma až pred dvere. Trochu nesmelo ma chytil okolo pásu a pritiahol blízko k sebe. Pritisol sa ku mne a dal mi dlhý bozk na dobrú noc. Cez tenkú bielu košeľu, ktorú mal na sebe som cítila, ako silno mu bije srdce. To moje mu odpovedalo rovnakou rečou. Bili rovnako rytmicky až sa to dalo takmer počuť. Ani jednému sa ešte nechcelo ísť domov, ale museli sme...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lenka lenka | 12. února 2009 v 7:47 | Reagovat

nádherné, fakt nádherné

2 twiiity twiiity | E-mail | Web | 12. února 2009 v 9:09 | Reagovat

ďakujem :)

3 lenka lenka | 12. února 2009 v 10:13 | Reagovat

kolko to bude mat casti?

4 twiiity twiiity | E-mail | Web | 12. února 2009 v 10:48 | Reagovat

fuuu, ja neviem na koľko to vyjde... možno ešte nejaké 3-4 časti, fakt neviem. ja to mám v písacom programe (open office writer) na celých 6 strán... takže tu toho bude na viac ako len tých 6 častí...

5 lenka lenka | 12. února 2009 v 11:12 | Reagovat

tak to som rada, ze este ich bude viac :)

6 twiiity twiiity | E-mail | Web | 12. února 2009 v 13:26 | Reagovat

jaaaj a ja že to už začína nudiť :D

7 lenka lenka | 12. února 2009 v 14:20 | Reagovat

nieeeee, v ziadnom pripade, zboznujem tieto pribehy, myslim, ze su nesplnenym snom a predstavou kazdej milovnicky paddyho, teda i mna :))

8 Miniaturka19 Miniaturka19 | E-mail | 12. února 2009 v 14:45 | Reagovat

Juuuj tento pribeh je taky uzasny... az slzy mi vybehli ako som toto posledne citala , dufam ze to este bude pokracovat ...

9 twiiity twiiity | E-mail | Web | 12. února 2009 v 17:58 | Reagovat

Lenka - máš svätú pravdu :)

Miniaturka - ufff, tak keď ti vybehli slzičky už teraz, tak potom neviem neviem čo budeš robiť na konci... :)

10 lenka lenka | 12. února 2009 v 19:03 | Reagovat

inak, ta fotka sa totalne hodi do pribehu, super!

11 Miniaturka19 Miniaturka19 | 12. února 2009 v 19:17 | Reagovat

fuu to naozaj?? tak to sa uz tesim na dalsie casti

12 klaaruschka klaaruschka | Web | 12. února 2009 v 20:50 | Reagovat

ááá to je krásný, taky mám slzy v očích.... pokračovat, pokračovat!!!!!! :)))

13 twiiity twiiity | E-mail | Web | 12. února 2009 v 23:47 | Reagovat

Lenka - som rada, že si si to všimla, ja totiž zámerne vyberám také fotky, aby sa čo najviac hodili do toho deja :)

14 Mentoska Mentoska | Web | 13. února 2009 v 11:24 | Reagovat

paráda :)

15 lenka lenka | 13. února 2009 v 20:17 | Reagovat

ja uz tu chodim cely den a pozeram, ci si nepridala 7. cast, ale zatial nic. kedy bude?som hrozne nedockava :))

16 Trishka Trishka | Web | 21. května 2011 v 14:02 | Reagovat

čtu jak divá a je to fakt pěkný :-)

17 ewitta ewitta | 28. března 2012 v 14:08 | Reagovat

neznasam romantiku=D ale toto je vazne dokonale!!!=)kks... ja nemam slov=Dwooow O_O  :-)

18 twiiity twiiity | E-mail | Web | 28. března 2012 v 14:53 | Reagovat

ďakujem ewittka, som veľmi rada, že sa ti príbeh páači :-) a ešte radšej, že sem tak pravidelne chodievaš :-)

19 ewitta ewitta | 28. března 2012 v 16:39 | Reagovat

no vlastne som tuto stranku objavila len tak nahodou...asi pred tyzdnom ma pochytila taka vec ze som si spomenula na kelly family a zacala som ich viac skumat=D hodila som ich do googla,wikipedia jasne ze aj youtube...a tak som si obnovila svoje childhood=)+este som ti nechala taky odkaz mozno budes vediet skor ako ja...http://angelscalledkellys.blog.cz/1106/diskusie-5       tak to by ma zaujimalo nevies nieco o tom?kedze som niekde videla aj ich zivotopis od vzniku...len toto sa nikde nespomina

20 twiiity twiiity | E-mail | Web | 28. března 2012 v 17:40 | Reagovat

[19]: áno, na tento tvoj dotaz som chcela odpovedať. Bohužiaľ, o týchto veciach nič neviem a popravde, ani ma ešte nenapadlo nad týtmo rozmýšľať :D no aj ja by som rada poznala odpovede na tieto otázky... podľa mňa to bolo tak, že proste Barbara bola opatrovateľla a Dan sa do nej chtiac nechtiac zaľúbil... ktovie, možno mali so ženou aj nejaké problémy... a potom to už šlo ľahko, rozvod, nová svadba, deti... a veľakrát sa stáva, že deti sú zverené do stzarostlivosti otca, tak to takto mohlo byť kľudne aj v tomto prípade... možno otec bol lepšie zabezpečený a tým pádom mohol deťom poskytnúť lepšie podmienky na vývoj a tď. možností je veľa, podľa mňa to mohlo byť nejako takto... a deťom ich vlastná matka určite chýbala, to ale neznamená, že si nezvykli na novú. ktovie, ako sa ich vlastná matka ku nim správala?? možno dobre, možno zle, je to vo hviezdach... no Barbara bola určite veľmi dobrý žena, keď ju aj jej nevlastné deti brali ako vlastnú matku...

21 ewitta ewitta | 28. března 2012 v 20:45 | Reagovat

ano tiez si to myslim=)alebo sa o nich uz nechcela starat alebo sa aj ona zalubila do niekoho ineho podobne ako dan....sak polemyzovat by sa o tom dalo o tom po tom=D  to uz sa ale nikdy nedozvieme...aj tak si myslim ze je to az prilis velke zasahovanie do ich sukromia...

22 twiiity twiiity | E-mail | Web | 28. března 2012 v 22:25 | Reagovat

[21]: presne tak, takéto veci aj tak nepatria na verejnosť :-) ale dohadovať sa môžme, veď kto to nerobí :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama