I love you forever... 1. časť

29. ledna 2009 v 23:33 | twiiity |  Príbehy
Taaaaakže uverejním tu postupne všetky časti tohoto príbehu. Zatiaľ mám len tento jeden, takže ak niekto rád píše príbehy a chcel by sa s nami o ne podeliť, tu je na to priestor. Veľmi rada vaše príbehy zverejním. Tak posielajte! Určite sa budú páčiť :) Tento prvý je odo mňa, dúfam, že vás aspoň trochu zaujme :)


I love you forever....


"Láska, ktorá sa nezakladá na priateľstve je ako dom postavený na piesku." Ella Wheeler Wilcox

1. časť

Poznali sme sa od detstva. Už od útleho veku sme boli spriaznená duša. Robili sme spolu úplne všetko - hrali sme sa, bláznili, robili si zo všetkého srandu, ale predovšetkým sme tu boli vždy jeden pre druhého. Boli sme takí tí praví najlepší priatelia, a vedeli sme, že sa môžeme na seba navzájom spoľahnúť. Niekedy sme vyvádzali v trojici alebo do konca štvorici - aj s jeho dvoma mladšími súrodencami... Vždy, keď som sa vrátila zo školy, utekala som za ním vymýšľať nové huncútstva. O zábavu nikdy nebola núdza - s ním to jednoducho nebolo možné. Závidela som mu, že nemusí chodiť do školy - vyučoval ho otec, podobne ako jeho súrodencov. To bol život! No aj keď ja som musela každé ráno vstávať do školy, malo to jednu výhodu - niekedy ma chodil po vyučovaní počkať pred školu. Vtedy nám cesta domov vždy trvala značne dlhšie, ako keď som išla sama. Cestou sme sa zastavili na zmrzlinu, alebo sme išli do parku nakŕmiť labute. Romantika? Kdeže. Veď sme boli deti. Vo všetkom sme videli zábavu, svet bol krásny a jednoduchý. Vždy po príchode zo školy som sa utekala rýchlo naučiť a on domov. Tiež mal svoje povinnosti. So súrodencami, ktorých nebolo málo, skladali hudbu. Každý hral na nejakom nástroji - niekto na gitaru, iný na keyboard alebo akordeón. A všetci spievali, takže sa výborne dopĺňali. Ich otec bol hlavou rodiny a všetkých patrične viedol. Bol prísny, ale svoje deti miloval najviac na svete. Mamička im zomrela, keď boli ešte malí, a tak otec zastupoval oboch rodičov. Bol im matkou aj otcom zároveň. Možno aj preto sa o nich niekedy až prehnane bál. Zarábali si spievaním po uliciach. Boli to také jednoduché pesničky, ale veľmi pekné. Nebývali sme ďaleko od seba, a tak som niekedy išla k nim a počúvala ako nacvičujú. Boli to krásne strávené popoludnia.





 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mentoska- Janča Mentoska- Janča | Web | 2. února 2009 v 15:11 | Reagovat

Super, nový příběh :)) těch není nikdy dost :) Budu se těšit na další a bedlivě pozorovat, jak se to vyvíjí :))

2 twiiity twiiity | E-mail | Web | 2. února 2009 v 18:35 | Reagovat

dufam ze sa bude pacit :) trochu sa toho obavam, pretoze je to prva vec aku som okrem slohovych prac a par basniciek napisala, takze moja premiera :)

3 Johanka Johanka | Web | 8. února 2009 v 16:12 | Reagovat

Kdybych já uveřejnila svoje první dílo, počůráš se smíchy... A nedávno jsem narazila na příběh, kde u sebe doma nějaká slečna ubytuje Kellyovi (včetně tatínka), který nakonec jí i Paddyho zmlátí. :-)

4 twiiity twiiity | E-mail | Web | 8. února 2009 v 18:07 | Reagovat

no a čo, ja si ten tvoj prvý príbeh prečítam :)

5 Trishka Trishka | Web | 21. května 2011 v 11:02 | Reagovat

no začíná to docela hezky... tak jsem zvědavá jak to bude pokračovat ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama